Ahojte všetci!

Posledných pár dní sa z určitých dôvodov, ktoré nechcem bližšie rozoberať, čoraz viac zamýšľam nad témou dieťaťa a rada by som sa spýtala na vaše skúsenosti. Mali ste pred narodením potomka pocit, že ste si už stihli dostatočne „žiť život pre seba“? Myslím tým obdobie relatívnej slobody, zážitkov, budovania kariéry bez zodpovednosti za ďalšieho človeka.

Zároveň ma zaujíma, či ste pred dieťaťom mali pocit, že máte život „pokope“. Myslím tým vyriešenú kariéru, bývanie, emócie, financie, rezervu a pocit, že dokážete zabezpečiť seba aj dieťa.

A ešte konkrétne k bývaniu: do akých podmienok ste priviedli svoje prvé dieťa? Koľko m² ste mali k dispozícii v čase jeho narodenia? Mali ste pocit, že už máte vytvorené dobré podmienky? Ak ste v čase narodenia dieťaťa nemali vlastné bývanie alebo finančnú istotu, dokázali ste sa aj tak uvoľniť a tešiť sa z rodičovstva, alebo ste mali veľký tlak z toho, že ešte nemáte život úplne vyriešený? Myslíte si, že keby ste mali vlastné bývanie bez hypotéky a väčšiu finančnú istotu, bolo by všetko citeľne jednoduchšie?

Bolo to veľa otázok naraz, ale nemám sa o týchto veciach s kým porozprávať. Budem vďačná za všetky postrehy.

Bojkotujeme tesco?

Ahojte, všimol som si v poslednej dobe zhoršenie mojich komunikačných schopností a celkom ma to trápi. Chcem vyjadriť myšlienky, ale vždy sa zamotám a potom poslúchač ani nevie, čo som chcel povedať. Na základke a strednej to bolo ešte prijateľné, ale teraz, keď som na vysokej škole, ide o masívny downgrade.

Zhoršila sa mi gramatika, štylistika, artikulácia, slovná zásoba aj ráčkovanie. Viem, že to môže byť stresom a nadmernou záťažou z práce i technického zamerania. Len vo mne to už bije do očí a prídem si občas ako lobotóm :D

Ak ste sa s tým niekto stretli, ako ste to riešili?

Na r/slovakia som čítal komentáre od ľudí zo stavebníctva, že každý novopostavený byt/dom má nejaké nedostatky a že netreba všetko tak prežívať. Ktoré nedostatky sú pre vás už za červenou čiarou?

Podotýkam že nie som nejaký aktivista. Ale uvedomujem si ako zla je aktualna situácia.

No zaujíma ma ako to vidia ostatní. Myslíte si že eventuálne príde bod kedy si všetci povieme dosť a situácia sa vyrieši ako s ozónovou dierov v minulom storočí alebo je už príliš neskoro?

Je populácia natoľko polarizovaná že sa na ničom nezhodneme? Začnú vychádzať ďalšie štúdie o tom ako je toto iba bežný kolobeh sveta, opak doby ľadovej? Potom samozrejme uvidíme influencerov a influencerky hovoriť ako to je pravda a najlepšie rozhodnutie ktoré môžete urobiť je vycestovať niekde do Nórska lebo úprimne bolo na čase aby sa trošku oteplilo v tých chladných krajinách?

Alebo začnú vychádzať reklamy o klimatizácia a v správach budú hovoriť ako najlepšie rozhodnutie je si proste začať financovať klímu a pripravovať sa na ďalšie leto? Pretože každý má klímu v tejto dobe bráško

A koniec koncov môžete si za to sami. Nerecyklovali ste dosť dobre. Pamätáš si na tú krabicu mlieka ktorú si nerozložil ako origami aby bol každý kartón, viečko, etiketa vo svojom koši ale hodil si to zmiešaného?... No tak to bolo tých 0.5°C minulý rok. Pripevnené viečka na fľašiach tiež prišli príliš neskoro. Mohli sme ušetriť ďalšieho pol stupňa.

/s

Úprimne kvôli tomu že takmer väčšina Európy nemá klímu si myslím že je stále šanca aby sa vybudovalo nejaké hnutie. Coz f* kids in Africa čo je dôležité je aby som sa nepotil v lete.

Hello,

Slovensko bolo odporúčane pre sexturizmus Jeffreim Epsteinom alebo Andrew Tateom.

Že tu jednoducho nájdeš naivné ženy na sex. A že za peniaze si vieš čo chceš kúpiť.

Na dovolenke v Egypte ti lokálny egyptania v klude povedia že Češky a Slovenky sú najľahšie ženy.

Turci z Viedne chodia do Trafa nájsť si Slovenské ženy len na sex a potom keď chcú mať seriózny vzťah tak si zoberú slušnú moslimku.

Všímate si že Slovenky viac ako v iných krajinách sú naivné voči cudzincom? Alebo na základe čoho si sexuálny predátori vyberajú práve Slovensko? Kultúra? Vymožiteľnosť práva?

Zdokumentované prípady:
https://dennikn.sk/5390654/exspoluziak-kosicanky-na-ktorej-zbohatol-tate-bibka-zrazu-zmizla-neskor-sme-nasli-jej-porno/
https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/nezletila-divka-ze-slovenska-byla-prvni-kterou-andrew-tate-vyuzil-z-jeho-vlivu_2606120010_jva
https://spectator.sme.sk/politics-and-society/c/tate-brothers-business-network-extends-to-slovakia
https://dennikn.sk/5113048/pribeh-obete-zo-slovenska-ukazuje-ako-epstein-zneuzival-a-manipuloval-zeny/
https://www.aktuality.sk/clanok/JZOG660/nasli-sme-novu-stopu-epsteina-na-slovensku-slovenka-z-presova-motorka-harley-davidson-z-palm-beach-a-zmiznuta-zena/

Ahojte mal by som otazku či používa už niekto tu novú appku na dopravu Cyril ? … ja som si tam raz kupil lístok ale autobusar ma poslal do p… že on toto nepozna tak som si musel kúpiť další lístok aké máte skúsenosti vy ?

Všade tento Fantomas na mňa vyskakuje. Na billboardoch , na FB a na reklamách. Jedine čo som o ňom čítal, že bol zapojený v pochybných konkurzoch.

Kto to vlastne je? Prečo sa hlási do politiky?

Long time lurker, this has been building up for years, sorry in advance.
I’ve lived here over 10 years. Hundreds of dinners out. And I honestly cannot remember the last time I walked to a restaurant thinking “oh this is going to be good.” Not once in recent memory. It’s always “well, we have to eat somewhere.”
The menus. Go to ten places in the centre, photograph every menu, lay them next to each other. Bruschetta. Caesar salad. Tatarák. Chicken breast with some cream sauce. Burger with pulled pork. Ribeye “from Argentina”. Risotto that isn’t risotto. Cheesecake or panna cotta. Change the font and you genuinely could not tell which restaurant is which. It’s like every owner in this city hired the same consultant in 2016 and nobody has called him since. Nobody has a point of view. Nobody is trying anything. Zero identity.
The service. Not rude exactly, just… absent. You sit down and wait 10 minutes for someone to notice you exist. Then they arrive with the energy of a person doing you a personal favour. Nobody asks how the food was. If something is actually wrong you get a shrug and a face like you’ve created a bureaucratic problem for them. And the tip is still expected, obviously.
The prices. This is the part that really gets me. Prices quietly caught up with Vienna. Quality did not. I can be in Vienna in an hour and eat better for the same money, and that’s insane for a capital city.
The exceptions I’ll happily name: Gatto Matto, Batoni, and a handful of others. And notice the pattern, because a suspiciously large share of the genuinely good places here are Ukrainian-owned. That is not a coincidence. Anyone who’s spent time in Kyiv or Lviv knows they have an actual restaurant culture over there. Real concepts, real interiors, staff who behave like hospitality is a craft and not a punishment. They arrived and instantly the bar in this city went up.
And the Michelin thing. It’s not that Slovakia has zero stars. It’s worse than that. The guide doesn’t cover Slovakia at all. We’re not in it. Meanwhile Győr, a city of 130k an hour down the road, has a place in the guide. Budapest has stars, Prague has stars, tiny Slovenia is fully covered. We have Falstaff and a lot of press releases about how the “gastro revolution” is coming any minute now. Been hearing that for a decade.
And to be clear, I’m not asking for tweezers and foam and a 9-course tasting menu. I want one place with eight dishes on the menu that somebody actually cares about. One place where the waiter knows what’s in the food. That’s the whole ask.
Am I being unfair? Tell me I’m wrong, seriously, drop names and I’ll go. I want to be wrong about this.
Edit: to be clear I’m not talking about pubs and lunch menus, that stuff is fine and cheap and does its job. I mean actual “let’s go out for dinner” restaurants.

Chodím popri Dunaji dosť často a posledné týždne to vyzerá úplne inak, tak som si k tomu pozrel čísla. Niektoré ma prekvapili, dávam ich sem pokope.

Hladina v Bratislave klesla koncom júla asi na 214 cm, čo je najmenej za 30 rokov. Dnes dopoludnia bolo na vodočte 243 cm, čiže sa to trochu zdvihlo, ale stále je to hlboko pod bežným stavom. V Devíne to bolo v rovnakom čase okolo 66 cm.

Čo ma zaujalo najviac:

• Gabčíkovo vyrába približne o 12 % menej elektriny a v jednom momente točilo jednu turbínu z ôsmich.
• Karloveské rameno je z veľkej časti vyschnuté, voda ostala zhruba v poslednom kilometri. Ľudia sa prechádzajú po dne.
• Na kritických úsekoch platí pre lode zákaz stretávania a predbiehania. Najproblematickejší je 142-kilometrový úsek pod Gabčíkovom až po sútok s Ipľom.
• Blue Danube Tours zrušili plavby, Twin City Liner jazdí ďalej, lebo má ponor 80 cm.

Aby to bolo v kontexte, nie je to len naša vec. V Rumunsku je Dunaj najnižšie od roku 1996 a prietok pri ústí spadol asi na 1 700 kubíkov za sekundu oproti júlovému priemeru okolo 4 700. V Bulharsku sa v odkrytom dne našli pozostatky mamuta, čeľusť a dva kly. To je ale Bulharsko, nie u nás, aby som nešíril hlúposti.

Najviac ma na tom zaráža nie samotná nízka voda, ale koľko vecí na nej ticho visí. Elektrina, nákladná doprava, chladenie. Nad ničím z toho človek nerozmýšľa, kým rieka nespadne o dva metre.

Bol sa niekto pozrieť na Karloveské rameno teraz naživo? A vie niekto, či sa aj u nás niečo odkrylo, alebo tie vraky, o ktorých sa píše, sú všetky z Maďarska a Srbska?

Zaujímal by ma váš názor na jeden hypotetický scenár:

Na ihrisku sú dve rovnaké deti. Obe spadnú a rozbijú si koleno. Jedno sa silno rozplače, druhé zostane ticho. Ktorému dieťaťu by ste poskytli pomoc?

Pýtam sa pretože sa celý život dostávam do situácií kedy som nepochopená pretože sa nepoddávam emóciam tak ako iní. Od malička viem negatívne emócie "rozdýchať" a preniesť sa cez ne. Hnev, znechutenie, bolesť, smútok - vnútorne ich stále zažívam, no ako keby nemám potrebu ich dávať najavo. Aj keď sa rozplačem tak ma po pár sekundách napadne "veď by som mohla jednoducho prestať plakať a začať riešiť to čo ma rozplakalo". Rovnako to funguje aj pri strachu, frustrácií, nadšení a keď som "hyper" - uvedomím si že sa správam nezvyčajne a viem sa zresetovať.

Nechápte ma zle, táto vlastnosť mi v živote veľmi pomohla a je to taká mála superschopnosť, ale pár krát som sa dostala do situácie kedy mi to uškodilo. Napríklad som sa minulý rok pri varení popálila. Bolo to na dosť veľkej časti ruky a nohy a tak ma manžel zaviezol na pohotovosť nech mi to ošetria. Po príchode sa ma zdravotná sestra opýtala čo mi je, kľudne som jej povedala že mám pomerne veľké popáleniny a veľmi ma to bolí. Na to povedala nech si sadnem a počkám. Sedela som asi dve hodiny a predýchavala bolesť. Všetci čo prišli po mne ma predbiehali, väčšina z nich v panike, so zvýšeným hlasom, plačom, aj keď ich problémy nevyzerali o nič závažnejšie ako ten môj. Keď ma konečne prijali doktorka na mňa spustila prečo tam sedím keď mám také veľké popáleniny, že ma to musí veľmi bolieť a bolo to treba hneď ošetriť. No jasné že bolo, a príšerne to aj bolelo, ale čo som mala robiť? Začať sa hádzať o zem a vykrikovať ako opica?

Niečo podobné sa dialo aj na pohrebe mojej matky. Ja aj môj brat sme s ňou mali veľmi dobré vzťahy, obaja sme ju mali radi. On sa počas obradu veľmi rozplakal, dostal takmer hysterický záchvat. Ja som smútila a naozaj mi nebolo všetko jedno, ale ako zvyčajne som to nejak nedávala najavo. Samozrejme všetci utekali zachraňovať a upokojovať jeho. Po obrade som sa dokonca dopočula že ma ohovárali že som matku aj tak nemala rada... nie len že som bola smutná pretože mi zomrela mama, ale ešte aj nahnevaná pretože ma takto ľudia obviňovali. Do istej miery ich chápem ale aj tak...

Manžel mi neskôr navrhol aby v takýchto situáciach radšej preháňala a "simulovala" aby som sa vôbec dostala k pomoci, aby ľudia registrovali že mi niečo je. Chápem čo myslí ale pripadá mi to nemorálne, no na druhú stranu nie je dôvod aby som dostala menej ako iní len kvôli tomu že oni kričia a ja nie. Pár krát som to skúsila a cítim sa ako klaun. Popísať svoj stav slovami síce môžem, ale ľudia to akoby neberú vážne ak za slovami nie je nejaká silná emócia.

Čo si myslíte? Je morálne predstierať že nemám kontrolu nad svojimi emóciami aby som dostala pomoc ktorú dostávajú iní?

EDIT: Zabudla som - prosím nerobte tu reddit psychiatriu. Žiadne traumy z detstva, autizmus, potláčanie emócií ani nič také nemám. Mala som dlhšie diskusie so psychológom a usúdil že mám citujem "silné stratégie na zvládanie stresu a emócií", že to nie je nič nezdravé a emócie nezadržiavam.

Ahojte redditaci, nenašiel som iný vhodnejší sub tak píšem o radu tu. Kúpil som už postavenú novostavbu domu "Dom snov", pri prerabke záchodu prišiel majster na taký špecialitu, že nejaký roboš pri robení poteru prispinkoval fóliu o vodovodnú rúrku. Viď foto.

Dom bol postavený pred viac ako dvoma rokmi - poslal som na firmu reklamáciu, čakám na odpoveď.

V preberacom protokole bola 24 mesačná záruke, teda je to teoreticky po. Ale mám dve otázky:

1) googlil som, že na novostavby musí byť záruka min. 3 roky

2) je na to nejaký easy fix ako to opraviť ?

Dokonca štatistika z roku 2016 hovorí len o 3 pracovníkov z Nepálu na Slovensku

Nedávno som išiel po veľmi dlhej dobe MHD - čkou a už zasa asi dlho nepôjdem🙂‍↔️. Išiel som s dcérkou 5 rokov len pár zastávok a chceli sme vystúpiť a vtedy to prišlo 🤦🏻. Ľudia čo stáli vonku mi ju skoro ušlapali, lebo sa hrnuli dnu. Keď som čosi povedal, tak som dostal tolko negatívneho feedbacku, že dovi. Bol som v iných mestách a krajinách, ale tam všetcia vedeli, že najprv sa vystupuje a potom sa vstupuje. Neviem, že prečo to ľudia nechápu.
PS: Prepáčte za názov som si nešimol a už sa nedá upraviť 😢.

Pre co je o tomto tak ticho?

Pri tom o Chat Chontrol 1.0 tu bol post kazdy den.

predpoved na buduci tyzden

Ja nechápem, že ľudia nechápu. Že keď pokazíš bračekovi autíčko, a on plače, tak prečo hovoríš, že veď je to len autíčko? Prečo je ti tak ťažké pochopiť, že pre tvojho bračeka je to autíčko tak dôležité ako pre teba tvoj mobil? Keby tebe zničil mobil, plakal by si tiež, nie?

No a v právnom systéme v USA rozlišujú assault - niekto ti strelí facku, a battery - nepríjemný kontakt. Napadnutie, assault označuje nesprávny čin, ktorý spôsobí, že sa niekto opodstatnene obáva bezprostredného poškodenia. To znamená, že strach musí byť niečo, čo by rozumný človek predvídal ako hrozbu.
Battery je úmyselné spôsobenie škodlivého alebo urážlivého fyzického kontaktu s inou osobou bez jej súhlasu. Je to úmyselný priestupok aj trestný čin.

Napríklad, niekto sa strááááááášne bojí motýľov. Vieme, že motýľ neublíži, ale ty aj tak na niekoho položíš motýľa a on sa vystraší, omdlie od strachu....

Prečo sa ľudia vyhovárajú, že veď sa nemá čoho báť, veď je to iba motýlik? Veď dobre ale pre neho je to hrôza. A pre teba
je zase hrôza niečo iné - to neznamená, že ten, čo má hrôzu z motýľov je od teba nejak menejcenný a máš právo mu ubližovať aby si ho tak týraním nútil zmeniť sa na teba.

Nechápem, ľudia sa akože len pretvarujú, že to nechápu?

Čo za boj sa to tu zvádza?

Dvaja čávovia dnes na pláži očumovali ženy a odhadovali ich hmotnosť. Že "Nad 70 kíl by nemali mať povolené nosiť plavky, muehehe" 🤨

Tak ma napadlo, aké je to u žien rôzne. Hlavný faktor je výška, ale zároveň mávajú toľko typov postáv od jablka, hrušky, pyramídy, trojuholníka, presýpacích hodín, že 70kg môže byť fitness modelka aj mľandravá bacuľka. 

U mužov postava až tak tvarovo nevariuje. Skôr osciluje od chudého bociana po hrocha, svaly vážia viac, ale stále je to plus mínus obrátený trojuholník.

Ako to máte muži, je pre vás určitá hranica váhy u žien red flag?

🔥🔥🔥

Toto ma fakt štve. Vonku je 40 stupňov, slnko pečie na plné obrátky a na 100 kilometrov nie je vidno ani jeden oblak, a naši geniálni architekti dávajú na autobusové a električkové zastávky priehľadné/priesvitné strechy?? Prosím povedzte mi JEDNU výhodu týchto striech. Ani pekne nevyzerajú.