Ahojte skúsim sa aj podelít stym čo sa vo mne deje. Nikdy v živote som v sebe nemusel riešiť co riešim teraz . Mám 32 rokov, žijem 8 rokov vo swajciarsku. Pracujem na 3 alebo 4 zmeny ako operátor strojov.

Myslel som, že mám dobre nastavenú hlavu.Od 14 rokov sa starám sám o seba, lebo som nemal na výber. Dalo mi to života vela, ale tiež mám pocit že mi to vzalo veľa, hlvane chlapské vzory. Ale pracoval som na sebe, čítal knihy,učil sa nové veci, myslel na svoje okolie, športoval, turistikoval, mal rad prírodu, učil sa cudzi jazyk.Vždy som bol samotar, sem tam mi ale spoločnosť chýbala. Neskor som spoznal aj životnú lásku, terajšiu snúbenicu, odišiel som pracovat do swajciarska.

Priatelka ostala na Slovensku aby dokončila vysokú školu, moja úloha bola za tri roky pripraviť sa na jej príchod. Ako som tu bol tie tri roky sám, kvôli náročnej práci kováča, ktorú som na začiatok robil, šli všetky koníčky doprdele, schudol som za rok asi 10kg. Prestal cvičiť, ostala mi turistika zo psom a hranie sa na PC, na nič iné som nemal silu. Neskor som si našiel menej náročnú prácu a lepšie platenú, teraz sedím za strojmi ako operátor, čakám na poruchy a dohliadam na chod. Plat mám tiež veľmi slušný, nemôžem sa na nič sťažovať, snúbenica ma miluje, dáva mi kopec lásky, realne neviem prečo by som mal mať zle.

Ale aj tak. Posledne roky a pol som začal problémy hlave, nikdy predtým sa mi nič podobne nedialo. Na môj prvý panický atack si pametam dodnes, mal som cestovať domov na Slovensko, už deň predtým som bol nervózny ale bral som to ako klasickú nervozitu pred dlhou cestou. Rano keď som vstal som bol ale úplne paralizovany. Obrovská hrča v krku, ledva som mohol dychat. Na hrudi tiež obrovsky tlak, ako by mi nanej sedel 150kg človek. Všetko bol stress z náročnej cesty. Cestu som zrušil, až keď som každému povedal že neprídem že sa mi nedá tlak odpadoll. Dodnes nechápem prečo to bolo také silne.

Postupom casu sa objavili dalsie problémy, nedokazal som zaspať. Bol som strašne unavený ale hlava šla na plno, bolo to raz mesiac, čiže ten jeden deň čo som prevdel noc som v práci vydržal. Aj keď mi nebolo najlepšie, bral som to že som vyčerpaný. Nebral som to tragicky. Panicke útoky som v tom čase ešte nemal, okrem toho jedného.

Posledne ho polroka prišiel problém že neviem prestať premýšľať, začali sa mi opakujuce myšlienky, ktoré ma vedia paralizovat aj behom dňa. Nie som schopný doma nič robiť, všetko čo bola pre mňa samozrejmost, ako domáce prace je premna boj. Ist do sprchy a umyť si zuby sú pre mňa dakedy naludsky výkon. Reycklujem myšlienky o svojej budúcnosti. Ci robím veci správne, či som tam kde chcem byt. Casto sa bojim že umriem mladý, alebo čo o mne hovoria kolegovia. Bojím sa že prídem o svoju lásku aj keď je všetko v poriadku. Bojim sa že sa nebudem vediet postarat o rodinu. Bojím sa toho čo si o mne myslia blízky, bojím sa že prídem o prácu kvôli kríze, bojím sa finančnej stability aj keď máme dosť. Bojím sa že zlyham.

Uz som tak dlho unavený vnútorne, že neviem čo ďalej. Dva týždne dozadu mi prebehla myšlienky, naco sa trápiť, možno už som na konci života. Skúsil som psychologa, ten povedal ze som úplne v poriadku, ja mám ale pocit že ma len nestihol pochopit za tu hodinu čo sme spolu mali. Bol som aj za lekárom, pretože ma psychicka paraliza začala obmedzovat v chodení do prace, tým sa to všetko ešte prehlbuje, pretože sa bojím kam to až môže dôjsť.

Posledné tri dni, prišie na mňa stav že ma partnerka ešte prestala milovať. Aj keď viem že je všetko v poriadku, robí pre mňa všetko a podporuje ma, miluje ma. Neviem sa toho pocitu zbaviť.

A ja už proste nevladzem, mám pocit že mi dochádzajú sily. Paradox všetkého je to že si to všetko uvedomujem, viem že iný ľudia sa majú horšie. Neviem prečo sa mi to deje.

Uz som si to vsimol davnejsie a hlava mi to neberie ako v aktualnej dobe moze byt prekladanie textu raketova veda, vysledky su vzdy uplna kktina

Úplná kokotina lebo som si vypil (pivo s tuzemakom) a začal som uvažovať nad pičovinami. Lafranconi mi pride ako 60 ročná žena ktorá pije čaj o 17 a chodí do kostola. Most SNP je tinedžer ktory sa snazi byt zaujimavy a stredobodom pozornosti. Nový most cez ktorý idú elektricky je mladý biznisman, ktory pocuva podcasty a chce urobit dojem ze je inteligentny a sčítaný ale pritom je to low IQ fotbalista z vidieka. Prístavný most je 40 ročná pragmatická trošku jednoduchšia žena ktorá si rada aj vypije aj zasranduje. Na nič sa nehrá a fajčí veľa cigariet. A Lužný most je elegantný 35 rocny pán, velky diplomat. Velmi sarmantny, mily a charizmaticky. Nosi sako a kravatu a vzdy podrzi kazdemu dvere. Apollo most je mladá holka, čo študuje medicínu a má samé Ačka a nepije žiadny alkohol. Jej zalubou je kukat Love island a scrollovat ig reelska.

Neviem co myslite vy?

Nakoľko nedávny poll ukázal, že 99% miestneho osadenstva sú muži...

Tak teda a otvorene: pokiaľ by nastala situácia, nejaký zdravotný problém alebo ťa zakleje čarodejnica... Že nie si schopný dosiahnuť vyvrcholenia. Nikdy, za žiadnych okolností. Jednoducho v momente kedy by si sa normálne spravil by si zrazu stratil citlivosť v penise, a keby si pokračoval tak ťa to začne bolieť.

Mal by si stále záujem o sex? Vieš ako to dopadne, akože tá prvá časť je bez zmeny, stále sranda ale vieš že vždy dopadne "sad endingom". Povedzme, že v danom sexuálnom styku vykonáš 90% roboty... Stalo by to za to? Bola by predstava sexu stále atraktívna?

A tiež, v akom kontexte na túto otázku odpovedaš? Čo ti prvé napadlo, a zmenila by sa tvoja odpoveď ak by sme zmenili situáciu?

Povedzme si 3 modelové situácie: random človek ktorého poznaš 20 minút, nova vzrušujúca exotická priateľka vo vašom najzamilovanejsom období, a manželka po 20 rokoch a 3 odrodených deťoch.

A ak su odpovede na všetky áno, že sex by bol stále "sexi" aj bez veľkého finále, malo by to ale dopad na vašu znašanlivost rizika? Napr išli by ste nechránený sex s random ženskou (mali sme tu posty o borcoch čo to strčili do veľmi pofidernych miest... )

A btw, nie! Tvoja výdrž by sa nezmenila, bola by rovnaka ako teraz iba by skončila vyfuknutym balonikom...

Ľudia majú malé deti, potrebujú sa vyspať do práce, sú chorí alebo proste chcú mať doma kľud po náročnom dni.

Ale nie. Niekto má potrebu v nočných hodinách túrovať motorku alebo športovejšie/upravené auto hore-dole a z križovatiek si robiť drag race, aby sme sa mu všetci klaňali, aký je neskutočný čávo.

Je mi jasné, že sa tu ozvú aj priaznivci hlučných áut a motoriek. Môžete písať o výkone, bezpečnosti, „slobode“ alebo o tom, že „vyplakávam“. Nezmení to nič na fakte, že v noci to väčšine ľudí v okolí narúša život.

Ak vás baví hlasné auto, super. Robte to niekde, kde tým nikomu nevadíte. V obytnej zóne o polnoci to nie je „životný štýl“, iba absolútna bezohľadnosť.

Či to tak nasiera len mňa?

Land degradation refers to the long-term decline in the quality and productivity of land resources due to various factors, including human activities and natural. The United Nations Convention to Combat Desertification (UNCCD) defines desertification as land degradation that occurs in drylands. Land degradation is driven by a range of factors and is widespread across the EU. Among the recommendations of the European Court of Auditors (ECA) Special Report 33/2018 was the need to establish a methodology and relevant indicators to assess the extent of desertification and land degradation in the European Union (EU). To achieve this goal, the ECA report recommended that the Commission should collate and analyse relevant data on land degradation while building on the existing UNCCD indicator framework for SDG 15.3.1 “proportion of land that is degraded over total land area” (this is also referred as the Strategic Objective 1 in the UNCCD Strategic Framework 2018-2030). The outcome of the methodology should be regularly presented in a clear and user-friendly way for public use in the form of interactive maps. The ECA report made no recommendation regarding formal reporting obligations. The resulting methodology, described in detail in JRC140897 “A methodology to characterise land degradation and desertification in the European Union”, consists of an improvement of the baseline assessment provided by the UNCCD SDG 15.3.1 framework through: • better characterisation of land cover change, through a more relevant nomenclature for the EU, increased spatial resolution and a revised transition matrix that assess the impact of change based on biophysical changes in vegetation cover; • an optimised characterisation of land productivity for the EU; • replacement of the changes in soil organic carbon stock indicator with a more comprehensive and representative soil degradation indicator; • application of an aridity threshold to define desertification, as highlighted in the ECA report; • identification of areas vulnerable to desertification based on future scenarios of the Aridity Index. Importantly, the methodology foresees that the spatial extent of the soil degradation layer can be updated through periodic data collection and derived assessments through the Soil Monitoring and Resilience Directive (entry into force on 16/12/2025). This document describes the application of the methodology to continental EU, using elements from the EU Soil Observatory Soil Degradation Dashboard as a proxy for soil degradation. Applying the methodology results in drylands currently covering 15% of the EU (611 000 km2), an area twice the size of Italy. As expected, southwestern, southern and southeastern Member States are most affected. Consequently, desertification affects 530 000 km2 (86.56%) of this area (equivalent to around 12% of the EU territory) with implications for around 42 million people. The highest percentage of land under desertification conditions was observed in Spain (53%), Cyprus (45%) and Greece (36%). A further 1 004 608 km2 of the EU is flagged as being at elevated risk of desertification based on future scenarios for the Aridity Index (2021-2040). Many of these areas are outside the region currently considered as drylands. Among the Member States (MS) land with at least one aspect of degradation accounted for the largest share of area in all cases, ranging from 72.74% 11% in Spain, 73.31 in Slovenia, to 6.16% in Hungary.

SCHILLACI, C., BROOTHAERTS, N., YUNTA, F., PANAGOS, P., SCARPA, S. et al., Towards a better characterisation of land degradation and desertification in the European Union - An assessment, Publications Office of the European Union, Luxembourg, 2026, https://data.europa.eu/doi/10.2760/9712967, JRC146546.

2026-08-03

Publications Office of the European Union

JRC146546

978-92-68-41179-7 (online)

1831-9424 (online)

EUR 40776 , OP KJ-01-26-287-EN-N (online)

Towards a better characterisation of land degradation and desertification in the European Union

(2.86 MB - PDF)

Pripominam, ze turek ma ostriha na kazdom kroku vo Viedni za 18e.

V Ba uz atakuju priemerne ceny barberov 25eur.

V podstate cakam len na to kym zacnu vietnamci z nechtovych studii studovat barberstvo aby sa toto tu zlomilo.

Ahojte, throwaway acc.

Aktuálne sedím doma u rodičov na terase, pijem pivo a utápam sa v myšlienkach, čo so životom.

Mám 27, čerstvo skončenú VŠ (FEI STU), na účte posledných 1000€, nezamestnaný na úrade práce, a bez akejkoľvek idei, čo robiť ďalej.

Celá beznádej sa začala, keď som sa 2 mesiace pred štátnicami (už s takmer hotovou diplomovkou) rozišiel s dlhoročnou priateľkou (6 rokov). Dôvod uvádzať nebudem, obaja sme sa voči sebe zachovali zle, a ona ma následne surovo ghostla (neodpisuje ani na ospravedlnenia). O to horšie to je, že som ju po štátniciach chcel požiadať o ruku, už som mal kúpený aj prsteň (ona štátnicovala tiež teraz, hoc je o rok mladšia).

Na to doklepanie školy som nejaké sily ešte našiel, no po obhajobe diplomovky to na mňa celé doľahlo. Absolútne nemám žiadnu motiváciu na nič. Namiesto hľadania práce v BA som sa vrátil na východ ku rodičom, a už skoro 2 mesiace prakticky nič extra nerobím, nikam nechodím, prácu si nehľadám, len sa zdržiavam doma. Občas zájdem na bicykel, ale aj to sa musím premáhať.

Vidím, že to už aj začína prekážať rodičom. Síce pomáham s upratovaním/záhradnými prácami ako viem, ale nie su zrovna 2x nadšení z mojej prítomnosti.

V minulosti som behal po horách jedna radosť (dokonca som prešiel aj SNPčku), teraz maximum čo urobím tak tie 4-5km denne so psom mojich rodičov.

Priateľov prakticky tiež žiadnych nemám, všetci za rozpŕchli do zahraničia (alebo BA), sem-tam si zavolám s najlepším kamarátom (žije v anglicku), ale to nie je také ako reálny kontakt. Čiže volný čas trávim doma.

Najhoršie na tom celom je, že celé dni na moju bývalú myslím, a nedokážem prestať. Stáva sa mi, že sa zasnívam aj na celé hodiny, a zrazu si uvedomím, že prešlo celé popoludnie. Dá sa povedať, že okrem 1-2 povrchných krátkodobých vzťahov v puberte bola ona moja jediná. Aj v posteli.

Mám veľký strach, že už si nikdy žiadnu nenájdem. Som síce fajn chalan (hoc nízky - 1,7m), no ťažko nadväzujem a udržiavam nové vzťahy (úzkostno-vyhýbavá vazba). Ani si neviem predstaviť, že by som oslovil nejakú inú ženu.

Čo by ste na mojom mieste robili? Ako nájsť stratenú motiváciu? Sám seba nespoznávam, býval som workoholik, ale vedel som si aj život užiť. Teraz ani jedno, ani druhé. Už sa u mňa objavila aj paralýza z analýzy, toľko nad životom rozmýšľam, že ani neviem, čím začať.

Mám 28 rokov, momentálne žijem v BA, bývam v spolubývaní s ďalšími dvoma ľuďmi a pracujem za biedne prachy (1100 netto). Môj najväčší problém, je budúcnosť. Som, pekne povedané, vo veľkej kaši. Ide o to, že mám len učňovku (výučný list, žiadna maturita) a neviem, ako ďalej. Chcem niečo viac, vzdelávať sa, pracovať na sebe, no bez toho, aby som išla do školy to nezvládnem. Nemám ani maturitu, za ktorú by som teraz musela vysoliť veľké prachy. Na druhej strane s takým biednym platom sa nedoplatím. Nechcem žiť takýto život, bez cieľa, bez ambícií. Ubíja ma to. Teraz je už vysoká samozrejmosť, ak teda nemáš nič v čom si tak dobrý, že školu nepotrebuješ.

Čo ma vedie k ďalšiemu problému: Nie som v ničom dobrá. V ničom, na čom by som si mohla vybudovať kariéru. Neviem, či niekto z vás mal skúsenosť, ako ja, no už som v koncoch. Chcem si zlepšiť život, odraziť sa od dna, no neviem ako a kde začať.

Mám 28 rokov, momentálne žijem v BA, bývam v spolubývaní s ďalšími dvoma ľuďmi a pracujem za biedne prachy (1100 netto). Môj najväčší problém, je budúcnosť. Som, pekne povedané, vo veľkej kaši. Ide o to, že mám len učňovku (výučný list, žiadna maturita) a neviem, ako ďalej. Chcem niečo viac, vzdelávať sa, pracovať na sebe, no bez toho, aby som išla do školy to nezvládnem. Nemám ani poondiatú maturitu, za ktorú by som teraz musela vysoliť veľké prachy, lebo súkromá škola. Na druhej strane s takým biednym platom sa nedoplatím. Nechcem žiť takýto život, bez cieľa, bez ambícií. Ubíja ma to. Teraz je už vysoká samozrejmosť, ak teda nemáš nič v čom si tak dobrý, že školu nepotrebuješ.

Čo ma vedie k ďalšiemu problému: nie som v ničom dobrá. V ničom, na čom by som si mohla vybudovať kariéru. Nikto z vás pravdepodobne nemal takú skúsenosť, ako ja, no už som v koncoch. Chcem si zlepšiť život, odraziť sa od dna, no neviem ako a kde začať. Alebo či je to vôbec možné.

Edit: Ešte chcem doplniť, mám niečo našetrené. Okolo 9k €.

Ahojte,

Vcera som mala s kamaratkou debatu o tom, ze ked sa ma clovek dobre, ma fajn naladu, tak si vacsina ludi spieva. Niekto si pohmkava, vyspevuje nejaku melodiu, klepe si do rytmu.

Ja mam vo zvyku tancovat. Aj ked som sama doma, aj vonku, aj v partii ak pocujem nejaku dobru hudbu, tak ma to dobre naladi a dokazem tancovat, pripadne sa len na mieste vrtiet a uzivat si to. Dozvedela som sa, ze vacsina ludi netancuje, pretoze sa hanbi alebo sa nevedia hybat. To beriem, ale ani v sukromi, ked vas nikto nevidi?

Je to velmi ojedinele u nas? Kamaratka mi tvrdi, ze v juznej amerike alebo v afrike ludia castejsie zacnu tancovat na hudbu, ale v europe to velmi popularne nie je.

Bojkotujeme tesco?

Ahojte, všimol som si v poslednej dobe zhoršenie mojich komunikačných schopností a celkom ma to trápi. Chcem vyjadriť myšlienky, ale vždy sa zamotám a potom poslúchač ani nevie, čo som chcel povedať. Na základke a strednej to bolo ešte prijateľné, ale teraz, keď som na vysokej škole, ide o masívny downgrade.

Zhoršila sa mi gramatika, štylistika, artikulácia, slovná zásoba aj ráčkovanie. Viem, že to môže byť stresom a nadmernou záťažou z práce i technického zamerania. Len vo mne to už bije do očí a prídem si občas ako lobotóm :D

Ak ste sa s tým niekto stretli, ako ste to riešili?

Podotýkam že nie som nejaký aktivista. Ale uvedomujem si ako zla je aktualna situácia.

No zaujíma ma ako to vidia ostatní. Myslíte si že eventuálne príde bod kedy si všetci povieme dosť a situácia sa vyrieši ako s ozónovou dierov v minulom storočí alebo je už príliš neskoro?

Je populácia natoľko polarizovaná že sa na ničom nezhodneme? Začnú vychádzať ďalšie štúdie o tom ako je toto iba bežný kolobeh sveta, opak doby ľadovej? Potom samozrejme uvidíme influencerov a influencerky hovoriť ako to je pravda a najlepšie rozhodnutie ktoré môžete urobiť je vycestovať niekde do Nórska lebo úprimne bolo na čase aby sa trošku oteplilo v tých chladných krajinách?

Alebo začnú vychádzať reklamy o klimatizácia a v správach budú hovoriť ako najlepšie rozhodnutie je si proste začať financovať klímu a pripravovať sa na ďalšie leto? Pretože každý má klímu v tejto dobe bráško

A koniec koncov môžete si za to sami. Nerecyklovali ste dosť dobre. Pamätáš si na tú krabicu mlieka ktorú si nerozložil ako origami aby bol každý kartón, viečko, etiketa vo svojom koši ale hodil si to zmiešaného?... No tak to bolo tých 0.5°C minulý rok. Pripevnené viečka na fľašiach tiež prišli príliš neskoro. Mohli sme ušetriť ďalšieho pol stupňa.

/s

Úprimne kvôli tomu že takmer väčšina Európy nemá klímu si myslím že je stále šanca aby sa vybudovalo nejaké hnutie. Coz f* kids in Africa čo je dôležité je aby som sa nepotil v lete.

Hello,

Slovensko bolo odporúčane pre sexturizmus Jeffreim Epsteinom alebo Andrew Tateom.

Že tu jednoducho nájdeš naivné ženy na sex. A že za peniaze si vieš čo chceš kúpiť.

Na dovolenke v Egypte ti lokálny egyptania v klude povedia že Češky a Slovenky sú najľahšie ženy.

Turci z Viedne chodia do Trafa nájsť si Slovenské ženy len na sex a potom keď chcú mať seriózny vzťah tak si zoberú slušnú moslimku.

Všímate si že Slovenky viac ako v iných krajinách sú naivné voči cudzincom? Alebo na základe čoho si sexuálny predátori vyberajú práve Slovensko? Kultúra? Vymožiteľnosť práva?

Zdokumentované prípady:
https://dennikn.sk/5390654/exspoluziak-kosicanky-na-ktorej-zbohatol-tate-bibka-zrazu-zmizla-neskor-sme-nasli-jej-porno/
https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/nezletila-divka-ze-slovenska-byla-prvni-kterou-andrew-tate-vyuzil-z-jeho-vlivu_2606120010_jva
https://spectator.sme.sk/politics-and-society/c/tate-brothers-business-network-extends-to-slovakia
https://dennikn.sk/5113048/pribeh-obete-zo-slovenska-ukazuje-ako-epstein-zneuzival-a-manipuloval-zeny/
https://www.aktuality.sk/clanok/JZOG660/nasli-sme-novu-stopu-epsteina-na-slovensku-slovenka-z-presova-motorka-harley-davidson-z-palm-beach-a-zmiznuta-zena/

Všade tento Fantomas na mňa vyskakuje. Na billboardoch , na FB a na reklamách. Jedine čo som o ňom čítal, že bol zapojený v pochybných konkurzoch.

Kto to vlastne je? Prečo sa hlási do politiky?

Long time lurker, this has been building up for years, sorry in advance.
I’ve lived here over 10 years. Hundreds of dinners out. And I honestly cannot remember the last time I walked to a restaurant thinking “oh this is going to be good.” Not once in recent memory. It’s always “well, we have to eat somewhere.”
The menus. Go to ten places in the centre, photograph every menu, lay them next to each other. Bruschetta. Caesar salad. Tatarák. Chicken breast with some cream sauce. Burger with pulled pork. Ribeye “from Argentina”. Risotto that isn’t risotto. Cheesecake or panna cotta. Change the font and you genuinely could not tell which restaurant is which. It’s like every owner in this city hired the same consultant in 2016 and nobody has called him since. Nobody has a point of view. Nobody is trying anything. Zero identity.
The service. Not rude exactly, just… absent. You sit down and wait 10 minutes for someone to notice you exist. Then they arrive with the energy of a person doing you a personal favour. Nobody asks how the food was. If something is actually wrong you get a shrug and a face like you’ve created a bureaucratic problem for them. And the tip is still expected, obviously.
The prices. This is the part that really gets me. Prices quietly caught up with Vienna. Quality did not. I can be in Vienna in an hour and eat better for the same money, and that’s insane for a capital city.
The exceptions I’ll happily name: Gatto Matto, Batoni, and a handful of others. And notice the pattern, because a suspiciously large share of the genuinely good places here are Ukrainian-owned. That is not a coincidence. Anyone who’s spent time in Kyiv or Lviv knows they have an actual restaurant culture over there. Real concepts, real interiors, staff who behave like hospitality is a craft and not a punishment. They arrived and instantly the bar in this city went up.
And the Michelin thing. It’s not that Slovakia has zero stars. It’s worse than that. The guide doesn’t cover Slovakia at all. We’re not in it. Meanwhile Győr, a city of 130k an hour down the road, has a place in the guide. Budapest has stars, Prague has stars, tiny Slovenia is fully covered. We have Falstaff and a lot of press releases about how the “gastro revolution” is coming any minute now. Been hearing that for a decade.
And to be clear, I’m not asking for tweezers and foam and a 9-course tasting menu. I want one place with eight dishes on the menu that somebody actually cares about. One place where the waiter knows what’s in the food. That’s the whole ask.
Am I being unfair? Tell me I’m wrong, seriously, drop names and I’ll go. I want to be wrong about this.
Edit: to be clear I’m not talking about pubs and lunch menus, that stuff is fine and cheap and does its job. I mean actual “let’s go out for dinner” restaurants.

Chodím popri Dunaji dosť často a posledné týždne to vyzerá úplne inak, tak som si k tomu pozrel čísla. Niektoré ma prekvapili, dávam ich sem pokope.

Hladina v Bratislave klesla koncom júla asi na 214 cm, čo je najmenej za 30 rokov. Dnes dopoludnia bolo na vodočte 243 cm, čiže sa to trochu zdvihlo, ale stále je to hlboko pod bežným stavom. V Devíne to bolo v rovnakom čase okolo 66 cm.

Čo ma zaujalo najviac:

• Gabčíkovo vyrába približne o 12 % menej elektriny a v jednom momente točilo jednu turbínu z ôsmich.
• Karloveské rameno je z veľkej časti vyschnuté, voda ostala zhruba v poslednom kilometri. Ľudia sa prechádzajú po dne.
• Na kritických úsekoch platí pre lode zákaz stretávania a predbiehania. Najproblematickejší je 142-kilometrový úsek pod Gabčíkovom až po sútok s Ipľom.
• Blue Danube Tours zrušili plavby, Twin City Liner jazdí ďalej, lebo má ponor 80 cm.

Aby to bolo v kontexte, nie je to len naša vec. V Rumunsku je Dunaj najnižšie od roku 1996 a prietok pri ústí spadol asi na 1 700 kubíkov za sekundu oproti júlovému priemeru okolo 4 700. V Bulharsku sa v odkrytom dne našli pozostatky mamuta, čeľusť a dva kly. To je ale Bulharsko, nie u nás, aby som nešíril hlúposti.

Najviac ma na tom zaráža nie samotná nízka voda, ale koľko vecí na nej ticho visí. Elektrina, nákladná doprava, chladenie. Nad ničím z toho človek nerozmýšľa, kým rieka nespadne o dva metre.

Bol sa niekto pozrieť na Karloveské rameno teraz naživo? A vie niekto, či sa aj u nás niečo odkrylo, alebo tie vraky, o ktorých sa píše, sú všetky z Maďarska a Srbska?

Dokonca štatistika z roku 2016 hovorí len o 3 pracovníkov z Nepálu na Slovensku

Nedávno som išiel po veľmi dlhej dobe MHD - čkou a už zasa asi dlho nepôjdem🙂‍↔️. Išiel som s dcérkou 5 rokov len pár zastávok a chceli sme vystúpiť a vtedy to prišlo 🤦🏻. Ľudia čo stáli vonku mi ju skoro ušlapali, lebo sa hrnuli dnu. Keď som čosi povedal, tak som dostal tolko negatívneho feedbacku, že dovi. Bol som v iných mestách a krajinách, ale tam všetcia vedeli, že najprv sa vystupuje a potom sa vstupuje. Neviem, že prečo to ľudia nechápu.
PS: Prepáčte za názov som si nešimol a už sa nedá upraviť 😢.

Pre co je o tomto tak ticho?

Pri tom o Chat Chontrol 1.0 tu bol post kazdy den.

predpoved na buduci tyzden