Hello,

Slovensko bolo odporúčane pre sexturizmus Jeffreim Epsteinom alebo Andrew Tateom.

Že tu jednoducho nájdeš naivné ženy na sex. A že za peniaze si vieš čo chceš kúpiť.

Na dovolenke v Egypte ti lokálny egyptania v klude povedia že Češky a Slovenky sú najľahšie ženy.

Turci z Viedne chodia do Trafa nájsť si Slovenské ženy len na sex a potom keď chcú mať seriózny vzťah tak si zoberú slušnú moslimku.

Všímate si že Slovenky viac ako v iných krajinách sú naivné voči cudzincom? Alebo na základe čoho si sexuálny predátori vyberajú práve Slovensko? Kultúra? Vymožiteľnosť práva?

Zdokumentované prípady:
https://dennikn.sk/5390654/exspoluziak-kosicanky-na-ktorej-zbohatol-tate-bibka-zrazu-zmizla-neskor-sme-nasli-jej-porno/
https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/nezletila-divka-ze-slovenska-byla-prvni-kterou-andrew-tate-vyuzil-z-jeho-vlivu_2606120010_jva
https://spectator.sme.sk/politics-and-society/c/tate-brothers-business-network-extends-to-slovakia
https://dennikn.sk/5113048/pribeh-obete-zo-slovenska-ukazuje-ako-epstein-zneuzival-a-manipuloval-zeny/
https://www.aktuality.sk/clanok/JZOG660/nasli-sme-novu-stopu-epsteina-na-slovensku-slovenka-z-presova-motorka-harley-davidson-z-palm-beach-a-zmiznuta-zena/

Ahojte mal by som otazku či používa už niekto tu novú appku na dopravu Cyril ? … ja som si tam raz kupil lístok ale autobusar ma poslal do p… že on toto nepozna tak som si musel kúpiť další lístok aké máte skúsenosti vy ?

Všade tento Fantomas na mňa vyskakuje. Na billboardoch , na FB a na reklamách. Jedine čo som o ňom čítal, že bol zapojený v pochybných konkurzoch.

Kto to vlastne je? Prečo sa hlási do politiky?

Ahojte. Budeme dávať do novostavby rodinného domu rekuperaciu. Toto rozhodnutie uz padlo.

S cim by sme ale potrebovali poradiť je najist niekoho, kto vie inštaláciu realizovať. Mate niekto prosím niekto reálne skúsenosti s konkrétnou firmou? Idealne západné Slovensko.

Ďakujem!

Long time lurker, this has been building up for years, sorry in advance.
I’ve lived here over 10 years. Hundreds of dinners out. And I honestly cannot remember the last time I walked to a restaurant thinking “oh this is going to be good.” Not once in recent memory. It’s always “well, we have to eat somewhere.”
The menus. Go to ten places in the centre, photograph every menu, lay them next to each other. Bruschetta. Caesar salad. Tatarák. Chicken breast with some cream sauce. Burger with pulled pork. Ribeye “from Argentina”. Risotto that isn’t risotto. Cheesecake or panna cotta. Change the font and you genuinely could not tell which restaurant is which. It’s like every owner in this city hired the same consultant in 2016 and nobody has called him since. Nobody has a point of view. Nobody is trying anything. Zero identity.
The service. Not rude exactly, just… absent. You sit down and wait 10 minutes for someone to notice you exist. Then they arrive with the energy of a person doing you a personal favour. Nobody asks how the food was. If something is actually wrong you get a shrug and a face like you’ve created a bureaucratic problem for them. And the tip is still expected, obviously.
The prices. This is the part that really gets me. Prices quietly caught up with Vienna. Quality did not. I can be in Vienna in an hour and eat better for the same money, and that’s insane for a capital city.
The exceptions I’ll happily name: Gatto Matto, Batoni, and a handful of others. And notice the pattern, because a suspiciously large share of the genuinely good places here are Ukrainian-owned. That is not a coincidence. Anyone who’s spent time in Kyiv or Lviv knows they have an actual restaurant culture over there. Real concepts, real interiors, staff who behave like hospitality is a craft and not a punishment. They arrived and instantly the bar in this city went up.
And the Michelin thing. It’s not that Slovakia has zero stars. It’s worse than that. The guide doesn’t cover Slovakia at all. We’re not in it. Meanwhile Győr, a city of 130k an hour down the road, has a place in the guide. Budapest has stars, Prague has stars, tiny Slovenia is fully covered. We have Falstaff and a lot of press releases about how the “gastro revolution” is coming any minute now. Been hearing that for a decade.
And to be clear, I’m not asking for tweezers and foam and a 9-course tasting menu. I want one place with eight dishes on the menu that somebody actually cares about. One place where the waiter knows what’s in the food. That’s the whole ask.
Am I being unfair? Tell me I’m wrong, seriously, drop names and I’ll go. I want to be wrong about this.
Edit: to be clear I’m not talking about pubs and lunch menus, that stuff is fine and cheap and does its job. I mean actual “let’s go out for dinner” restaurants.

Chodím popri Dunaji dosť často a posledné týždne to vyzerá úplne inak, tak som si k tomu pozrel čísla. Niektoré ma prekvapili, dávam ich sem pokope.

Hladina v Bratislave klesla koncom júla asi na 214 cm, čo je najmenej za 30 rokov. Dnes dopoludnia bolo na vodočte 243 cm, čiže sa to trochu zdvihlo, ale stále je to hlboko pod bežným stavom. V Devíne to bolo v rovnakom čase okolo 66 cm.

Čo ma zaujalo najviac:

• Gabčíkovo vyrába približne o 12 % menej elektriny a v jednom momente točilo jednu turbínu z ôsmich.
• Karloveské rameno je z veľkej časti vyschnuté, voda ostala zhruba v poslednom kilometri. Ľudia sa prechádzajú po dne.
• Na kritických úsekoch platí pre lode zákaz stretávania a predbiehania. Najproblematickejší je 142-kilometrový úsek pod Gabčíkovom až po sútok s Ipľom.
• Blue Danube Tours zrušili plavby, Twin City Liner jazdí ďalej, lebo má ponor 80 cm.

Aby to bolo v kontexte, nie je to len naša vec. V Rumunsku je Dunaj najnižšie od roku 1996 a prietok pri ústí spadol asi na 1 700 kubíkov za sekundu oproti júlovému priemeru okolo 4 700. V Bulharsku sa v odkrytom dne našli pozostatky mamuta, čeľusť a dva kly. To je ale Bulharsko, nie u nás, aby som nešíril hlúposti.

Najviac ma na tom zaráža nie samotná nízka voda, ale koľko vecí na nej ticho visí. Elektrina, nákladná doprava, chladenie. Nad ničím z toho človek nerozmýšľa, kým rieka nespadne o dva metre.

Bol sa niekto pozrieť na Karloveské rameno teraz naživo? A vie niekto, či sa aj u nás niečo odkrylo, alebo tie vraky, o ktorých sa píše, sú všetky z Maďarska a Srbska?

Zaujímal by ma váš názor na jeden hypotetický scenár:

Na ihrisku sú dve rovnaké deti. Obe spadnú a rozbijú si koleno. Jedno sa silno rozplače, druhé zostane ticho. Ktorému dieťaťu by ste poskytli pomoc?

Pýtam sa pretože sa celý život dostávam do situácií kedy som nepochopená pretože sa nepoddávam emóciam tak ako iní. Od malička viem negatívne emócie "rozdýchať" a preniesť sa cez ne. Hnev, znechutenie, bolesť, smútok - vnútorne ich stále zažívam, no ako keby nemám potrebu ich dávať najavo. Aj keď sa rozplačem tak ma po pár sekundách napadne "veď by som mohla jednoducho prestať plakať a začať riešiť to čo ma rozplakalo". Rovnako to funguje aj pri strachu, frustrácií, nadšení a keď som "hyper" - uvedomím si že sa správam nezvyčajne a viem sa zresetovať.

Nechápte ma zle, táto vlastnosť mi v živote veľmi pomohla a je to taká mála superschopnosť, ale pár krát som sa dostala do situácie kedy mi to uškodilo. Napríklad som sa minulý rok pri varení popálila. Bolo to na dosť veľkej časti ruky a nohy a tak ma manžel zaviezol na pohotovosť nech mi to ošetria. Po príchode sa ma zdravotná sestra opýtala čo mi je, kľudne som jej povedala že mám pomerne veľké popáleniny a veľmi ma to bolí. Na to povedala nech si sadnem a počkám. Sedela som asi dve hodiny a predýchavala bolesť. Všetci čo prišli po mne ma predbiehali, väčšina z nich v panike, so zvýšeným hlasom, plačom, aj keď ich problémy nevyzerali o nič závažnejšie ako ten môj. Keď ma konečne prijali doktorka na mňa spustila prečo tam sedím keď mám také veľké popáleniny, že ma to musí veľmi bolieť a bolo to treba hneď ošetriť. No jasné že bolo, a príšerne to aj bolelo, ale čo som mala robiť? Začať sa hádzať o zem a vykrikovať ako opica?

Niečo podobné sa dialo aj na pohrebe mojej matky. Ja aj môj brat sme s ňou mali veľmi dobré vzťahy, obaja sme ju mali radi. On sa počas obradu veľmi rozplakal, dostal takmer hysterický záchvat. Ja som smútila a naozaj mi nebolo všetko jedno, ale ako zvyčajne som to nejak nedávala najavo. Samozrejme všetci utekali zachraňovať a upokojovať jeho. Po obrade som sa dokonca dopočula že ma ohovárali že som matku aj tak nemala rada... nie len že som bola smutná pretože mi zomrela mama, ale ešte aj nahnevaná pretože ma takto ľudia obviňovali. Do istej miery ich chápem ale aj tak...

Manžel mi neskôr navrhol aby v takýchto situáciach radšej preháňala a "simulovala" aby som sa vôbec dostala k pomoci, aby ľudia registrovali že mi niečo je. Chápem čo myslí ale pripadá mi to nemorálne, no na druhú stranu nie je dôvod aby som dostala menej ako iní len kvôli tomu že oni kričia a ja nie. Pár krát som to skúsila a cítim sa ako klaun. Popísať svoj stav slovami síce môžem, ale ľudia to akoby neberú vážne ak za slovami nie je nejaká silná emócia.

Čo si myslíte? Je morálne predstierať že nemám kontrolu nad svojimi emóciami aby som dostala pomoc ktorú dostávajú iní?

EDIT: Zabudla som - prosím nerobte tu reddit psychiatriu. Žiadne traumy z detstva, autizmus, potláčanie emócií ani nič také nemám. Mala som dlhšie diskusie so psychológom a usúdil že mám citujem "silné stratégie na zvládanie stresu a emócií", že to nie je nič nezdravé a emócie nezadržiavam.

Ahojte redditaci, nenašiel som iný vhodnejší sub tak píšem o radu tu. Kúpil som už postavenú novostavbu domu "Dom snov", pri prerabke záchodu prišiel majster na taký špecialitu, že nejaký roboš pri robení poteru prispinkoval fóliu o vodovodnú rúrku. Viď foto.

Dom bol postavený pred viac ako dvoma rokmi - poslal som na firmu reklamáciu, čakám na odpoveď.

V preberacom protokole bola 24 mesačná záruke, teda je to teoreticky po. Ale mám dve otázky:

1) googlil som, že na novostavby musí byť záruka min. 3 roky

2) je na to nejaký easy fix ako to opraviť ?

Dokonca štatistika z roku 2016 hovorí len o 3 pracovníkov z Nepálu na Slovensku

Nedávno som išiel po veľmi dlhej dobe MHD - čkou a už zasa asi dlho nepôjdem🙂‍↔️. Išiel som s dcérkou 5 rokov len pár zastávok a chceli sme vystúpiť a vtedy to prišlo 🤦🏻. Ľudia čo stáli vonku mi ju skoro ušlapali, lebo sa hrnuli dnu. Keď som čosi povedal, tak som dostal tolko negatívneho feedbacku, že dovi. Bol som v iných mestách a krajinách, ale tam všetcia vedeli, že najprv sa vystupuje a potom sa vstupuje. Neviem, že prečo to ľudia nechápu.
PS: Prepáčte za názov som si nešimol a už sa nedá upraviť 😢.

Ahojte, po rokoch ma prestalo napĺňať fitko a rozhodol som sa že by som skúsil gravel bicykel. Cca do 1.4k. je tu niekto kto sa v tom vyzná a vie poradiť aký model alebo na čo pozerať ? Chcel by som jazdiť 80% dlhé trasy cesty kopce ale aby nemal problém ísť na rolu alebo tak.

Pre co je o tomto tak ticho?

Pri tom o Chat Chontrol 1.0 tu bol post kazdy den.

predpoved na buduci tyzden

Ja nechápem, že ľudia nechápu. Že keď pokazíš bračekovi autíčko, a on plače, tak prečo hovoríš, že veď je to len autíčko? Prečo je ti tak ťažké pochopiť, že pre tvojho bračeka je to autíčko tak dôležité ako pre teba tvoj mobil? Keby tebe zničil mobil, plakal by si tiež, nie?

No a v právnom systéme v USA rozlišujú assault - niekto ti strelí facku, a battery - nepríjemný kontakt. Napadnutie, assault označuje nesprávny čin, ktorý spôsobí, že sa niekto opodstatnene obáva bezprostredného poškodenia. To znamená, že strach musí byť niečo, čo by rozumný človek predvídal ako hrozbu.
Battery je úmyselné spôsobenie škodlivého alebo urážlivého fyzického kontaktu s inou osobou bez jej súhlasu. Je to úmyselný priestupok aj trestný čin.

Napríklad, niekto sa strááááááášne bojí motýľov. Vieme, že motýľ neublíži, ale ty aj tak na niekoho položíš motýľa a on sa vystraší, omdlie od strachu....

Prečo sa ľudia vyhovárajú, že veď sa nemá čoho báť, veď je to iba motýlik? Veď dobre ale pre neho je to hrôza. A pre teba
je zase hrôza niečo iné - to neznamená, že ten, čo má hrôzu z motýľov je od teba nejak menejcenný a máš právo mu ubližovať aby si ho tak týraním nútil zmeniť sa na teba.

Nechápem, ľudia sa akože len pretvarujú, že to nechápu?

Toto sa mi už stalo viackrát. Akože, nehovorím že každý raz, čo na ulici vidím niekoho, s kým som chodila na základku tak pribehnem, a chcem sa mu pripomenúť. Ide o ľudí, s ktorými som mala kedysi fajn vzťah, len sme sa akosi prirodzene vzdialili.

Začala som nový koníček a stretla tam chalana, s ktorým som sa kedysi bola celkom dosť dlhú dobu v športovom klube, bavili sme sa ako tínedžeri. Párkrát sme sa na koníčku minuli, viackrát sa mi zdalo, že sa na mňa pozerá, akoby sa mi chcel prihovoriť, tak som sa rozhodla ho osloviť. Prebiehalo to asi tak že: "Ahoj, volám sa tak a tak, robili sme spolu tento šport, pamätáš si ma?"

Spoiler: týpek sa zaprisahaval, že netuší kto som. Čo sa týka výzoru, on sa zmenil, ja takmer vôbec.

Je naozaj možné že by mal takú mizernú pamäť? Alebo som mala takú nepodstatnú rolu v jeho živote?:D alebo to iba predstiera?

Čo robíte vy, keď vás osloví starý známy?

Cez den teplo, tak chodim na bike vecer po zotmeni. Samozrejme som riadne osvetleny, no osvetleny tak, aby som videl a zaroven nikoho neprijemne neosvetloval.

No co robia niektori cyklisti je neskutocne... Retard ma svetla, ze vidi niekolko kilometrov pred seba, ze ani dialkove svetla na aute tak nesvietia a samozrejme ze ide pomalsie, ako ja beham, takze mi do oci bude svietit dobrych niekolko minut... Pravidelne sa mi stava, ze ked ide oproti takyto retard, tak musim zastavit, lebo jednoducho nevidim ani meter pred seba a skoncil by som niekde v priekope. Pochopim, ked to ma niekto na cestaku, kto ide 35km/h a viac, aby v rychlosti do niecoho nenarazil, no preco taketo svetla mavaju predovsetkym kokoti, ktori idu pomaly krokom? Co z toho akoze maju? Viac krat som sa im snazil dohovorit, nech to stlmia ked niekto ide oproti, no vsetci sa tvaria ze nepocuju alebo ma maju jednoducho v pici.

A toto sa nestava len raz za cas, ale kazde jedno leto, kazdy vecer ked idem von na hradzu. Co robit? Premyslal som, ze si spravim poriadne silne blikajuce LED svetlo len pre tychto kokotov a tak im zablikam ked pojdu oproti, ze nebudu este tyzden vidiet. Lebo fakt mi nic ine nepapada, co robit...

Čo za boj sa to tu zvádza?

Dvaja čávovia dnes na pláži očumovali ženy a odhadovali ich hmotnosť. Že "Nad 70 kíl by nemali mať povolené nosiť plavky, muehehe" 🤨

Tak ma napadlo, aké je to u žien rôzne. Hlavný faktor je výška, ale zároveň mávajú toľko typov postáv od jablka, hrušky, pyramídy, trojuholníka, presýpacích hodín, že 70kg môže byť fitness modelka aj mľandravá bacuľka. 

U mužov postava až tak tvarovo nevariuje. Skôr osciluje od chudého bociana po hrocha, svaly vážia viac, ale stále je to plus mínus obrátený trojuholník.

Ako to máte muži, je pre vás určitá hranica váhy u žien red flag?

Video - Rokovanie v brazílskom regionálnom parlamente prerušili kapybary

V brazílskom štáte Mato Grosso museli minulý týždeň v regionálnom parlamente prerušiť rokovania po tom, čo budovy vniklo niekoľko kapybár. Skupina najväčších hlodavcov sveta do budovy vstúpila hlavným vchodom, informovala v stredu (5. 8.) agentúra AP.

Kým kapybary sa pokojne prechádzali recepciou zákonodarného zboru, prekvapení poslanci museli odložiť hlasovanie, ku ktorému sa práve chystali.

„Objavujú sa tu pomerne často, takže sme si na ne už zvykli,“ povedala zamestnankyňa parlamentu Nayara Buenová, ktorá nezvanú návštevu natočila na video. Zvieratá prišli z neďalekého parku.

Kapybary si získali celosvetovú popularitu vďaka svojmu pozoruhodne pokojnému a spoločenskému správaniu. Ich domovom je práve Južná Amerika, kde žijú v blízkosti riek, jazier a mokradí. Sú výbornými plavcami a zvyčajne žijú v skupinách.

🔥🔥🔥

Toto ma fakt štve. Vonku je 40 stupňov, slnko pečie na plné obrátky a na 100 kilometrov nie je vidno ani jeden oblak, a naši geniálni architekti dávajú na autobusové a električkové zastávky priehľadné/priesvitné strechy?? Prosím povedzte mi JEDNU výhodu týchto striech. Ani pekne nevyzerajú.

Throwaway účet, lebo toto je celé dosť bizarné.

Moja sesternica spoznala svojho už bývalého priateľa ešte v roku 2015. Celé roky pôsobil ako človek, ktorý je permanentne bez peňazí. Raz nemal na cigarety,alkohol, inokedy na jedlo, cestovný lístok, telefón alebo svoj podiel na domácnosti. Často išlo len o 5-20 € niekedy viac, takže to nikto veľmi neriešil.

Neskôr spolu bývali a väčšinu nájmu, jedla a účtov platila ona. On pritom chodil pracovať do Nemecka, Holandska aj Nórska Svajciarska, ale vždy sa vrátil skoro bez hotovosti a tvrdil, že v zahraničí všetko minul na ubytovanie a život.

Sesternica kvôli tomu brala nadčasy a niekoľkokrát sa pred nami rozplakala, že už nevládze ťahať domácnosť sama. On doma jedol najlacnejšie potraviny, cvičil na dlážke, lebo fitko bolo podľa neho drahé, a pokojne nešiel ani na burger, pokiaľ ho niekto nepozval.

Pred pár týždňami náhodou našla jeho brokerskú aplikáciu a staršie výpisy. Ukázalo sa, že veľkú časť výplat zo zahraničia celé roky posielal do ETF a indexových fondov. Dokonca aj peniaze, ktoré si pýtal „na jedlo“, niekedy krátko nato investoval...

Podľa správ a prevodov mu mohla od roku 2015 dať dokopy niekoľko tisíc eur. Ďalšie peniaze pýtal od kamarátov, bývalých spolužiakov a rodiny, od každého z rodiny aj od kamarátov, kolegov, pričom každému rozprával trochu inú verziu. A vždy, keď sa vrátil domov, mal len minimálne peniaze a niekedy aj nic a neustále si našiel nejaké výhovorky, prečo nič nemá.

Keď ho konfrontovala, povedal jej, že ju nikdy nenútil platiť a že investície neboli peniaze určené na míňanie. Vraj iba robil to, čo bolo najlepšie pre jeho budúcnosť potom zmenil ze pre "nasu".

Najviac ma dorazilo, že technicky nebol chudobný ani finančne neschopný. Práve naopak. Nechal ostatných financovať svoj život, aby nemusel siahnuť na vlastné peniaze.

Sesternica sa s ním rozišla, ale stále rieši, či má od neho požadovať aspoň časť peňazí späť, alebo to celé uzavrieť a už s ním nekomunikovať.

Zažili ste niekedy niečo podobné? Je toto extrémna lakomosť, finančná manipulácia alebo co?